12. časť - Lúpež v cukrárni

25. march 2015 at 9:43 | April & Lexi |  Complicated
Nová časť je tu, užite si drama v podaní Nely :)

Z NELINHO POHĽADU

Uvedomila som si, že Pinka má pravdu.. Nemali by sme sa s Treyom hádať. Som tu ani nie týždeň a už som s niekým rozhádaná. :/ Tak som sa rozbehla za Treyom.
Takmer som doňho vrazila, lebo sa otočil skôr ako som pri ňom zastala.
"Nela?" spýtal sa s cigaretou v ústach a potom si ju vybral. Fúkol dym keď som prehovorila: "Myslím, že by sme sa mali-" ale potom som vdýchla cigaretový dym a začala som sa trápne dusiť.
"Ježiš, prepáč!" ospravedlňoval sa Trey, hodill cigu na zem a zadupal ju.
"To je.. v poho.. de," zakašľala som.
"Toto by som mal nejako odčiniť. Takže sa ti chcem ospravedlniť a.. mohli by sme niekam zájsť?" s nádejou sa spýtal.
"Môžeme," zachrapľala som.
Trey sa zachechtal.
"Čo je?"
"Znieš ako Batman," zasmial sa. Začala som sa rehotať aj ja (aj keď som v živote Batmana nevidela takže netuším aký má Batman hlas, ale bolo mi blbé nesmiať sa na jeho vtipe), no zabehlo mi tak som sa znova musela vykašľať.
"Si.. už si okej?" strachoval sa Trey, ešte s úsmevom na perách.
"Hej, už je to fajn.. Už zniem menej ako Batman?"
"Áno," usmial sa a zadíval sa na mňa. Skoro som sa v tých jeho očiach roztopila. "Kam zájdeme?" spýtala som sa, lebo ešte by som náhodou začala slintať :D.
"Poďme do mesta," ponúkol mi a ja som súhlasila.

Išli sme si sadnúť do cukrárne. Samozrejme, ešte som mu úplne neodpustila to aký bol ku mne hnusný, ale cukráreň je cukráreň. Objednali sme si tie najčokoládovejšie koláče, ktoré mali. Mám tak trochu alergiu na čokoládu ale nikdy ma to neodradilo od jej jedenia. Už dva týždne som z nej neopuchla, takže si ju môžem dovoliť.
"A nedali sme si tie koláče príliš veľké?" spýtal sa s nadvihnutým obočím Trey, keď čašníčka priniesla naše taniere.
"Nekecaj a jedz," povedala som a pustila som sa do toho.
"Presne to sa mi na tebe páči Nela," povedal a takmer mi zabehlo, "Si iná ako ostatné baby."
Usmiala som sa a on sa rozrehotal.
"Čo?"
"Máš na zuboch čokoládu," odvetil a ja som sa začervenala. Šla som po ňom hodiť podložku na pohár, keď sa rozrazili dvere a dnu vtrhli traja chlapi v čiernom. Jeden mal zbraň a zľakla som sa. Treyovi vypadla z ruky lyžička.
"Toto je prepad!" zakričal druhý. "Nikto sa nehýbte, inak zomriete!"
Jeho spoločník začal ohrozovať predavačku nožom.
"Čo budeme robiť?" zašepkala som.
"No ja neviem.. Asi by sme sa len nemali hýbať, ako povedal.."
"Ale no tak Trey! Nesmieme to nechať len tak, treba niečo spraviť!"
"Lenže čo?"
"Odpútajme pozornosť!"
"Ako?"
"Alergia na čokoládu!" napadlo mi a vystrelila som zo stoličky a začala som hrať, že sa dusím a držala som sa za hrdlo. Trey vyskočil ku mne. "Má alergiu!!" kričal.
"Čo to tam stvárate? Niečo som vám povedal, vy malé špiny!" zahučal na nás chlap so zbraňou.
"Ona potrebuje pomoc!" skríkol Trey, držal ma a ja som sa robila, že omdlievam. "San..Sanitku.." zachrapčala som.
Muži nachvíľu vyzerali zmätene. Potom sa jeden z nich pozrel na toho, ktorý bol asi ich vodca, ten so zbraňou. "Kámo.."
"Šibe ti, Jeff?" otrávene povedal vodca lupičov.
"Ale čo keď zomrie.."
Vodca sa pozrel raz na Jeffa, raz na mňa s Treyom. "No dobre."
"Zavolajte niekto sanitku!" zavolal Trey a nenápadne žmurkol na čašníčku.
"Vzadu máme telefón!" povedala a rozbehla sa preč.
"Dobre, pokračujeme chlapi," oznámil vodca lupičov svojim partnerom. Asi za tridsať sekúnd dnu vbehli dvaja policajti so zbraňami v rukách. "Máte šťastie, že sme boli nablízku," povedal jeden z nich, vo vačku košele mal zastrčenú šišku."
Zlodeji neváhali, šli sa dať na útek. No vtom ich vodca vybehol ku nám a zdrapol nás okolo krkov, namieril mi na hlavu zbraň.
"Prisahám, že ich zabijem!!!" zhúkol. Trey zanadával a ustarostene na mňa pozrel. Ani neviem čo to do mňa vošlo ale akoby mi pohľad na Treya dodal odvahu. Schytila som zlodeja za ruku a celou silou mu ňou vrazila do jeho rebier. Ozval sa výstrel a ešte som mu stihla z celej sily stúpiť na nohu, keď som zbadala niečo červené.
"Nela!!" schytil ma Trey a bežal so mnou preč od zlodeja. Tých sa všetkých už chopili policajti.
"Som.. v poriadku, myslím. Iba to trochu bolí," odvetila som. Cítila som sa akosi čudne, ako keby som sa hojdala na vlnách.
"Musel stlačiť spúšť keď si mu chytila ruku," povedal Trey a zohol sa, aby si obzrel ranu na mojej odhalenej nohe. Mala som šortky. "Fúúha Nela, máš šťastie. Tá guľka ťa len oškrela."
"To teda asi mám," odvetila som neprítomne. Podišiel k nám ten policajt so šiškou, zrovna keď na nás kričal vodca zlodejov, že sa nám pomstí.
"Zavolal som sanitku, už je na ceste. Vyrozprávate mi, čo sa tu dialo?"
Trey mu to všetko povedal.
"No, decká, nebyť vás by to mohlo dopadnúť oveľa horšie!"
Po tom ako policajti odišli, mi Trey pomohol na stoličku a posadil sa oproti mne. Čašníčka priniesla utierka a tisol mi ju na krvácajúce stehno.
"Ty si taká odvážna Nela. A silná," pokrútil hlavou Trey.
"Nemyslím si," povedala som. "Len som robila to, čo som pokladala za správne."
Trey sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Začala som mu bozk oplácať, aj keď mi už asi modravela noha, ale to bolo momentálne úplne jedno. Všetko ostatné bolo preč, bol tu len on a naše ústa. Tanec jazykov trval ešte veľmi dlho..
Spoločný nebezpečný zážitok nás oboch veľmi zblížil. Vedela som, že teraz nás už nikto a nič nerozdelí. :)

 

1 person judged this article.

Comments

1 Anpan Anpan | Web | 25. march 2015 at 15:53 | React

juuu konecne :33

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement